"Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný,"
okomentovali analytici s tým, že za posledného pol roka vzrástla
miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu
práce, tak témou sú neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok
zamestnancov. "Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj," poznamenali analytici.
Od novembra 2020 do mája 2021 na Slovensku pribudlo 15.000 uchádzačov o
zamestnanie. Pričom viac než dve tretiny z nich boli z troch krajov -
Košický, Prešovský a Banskobystrický. "Za pripomenutie však stojí 10
okresov, v ktorých si hľadá zamestnanie 40 % všetkých prepustených ľudí
na Slovensku za posledného pol roka, pričom v nich žije len 16 %
všetkých obyvateľov," prirovnali analytici. Ide o okresy Lučenec,
Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou,
Košice – okolie, Michalovce a Trebišov. V týchto okresoch od vlaňajšieho
novembra do mája 2021 stratilo prácu 6000 ľudí.
Príčinou podľa analytikov nie je iba pandémia nového koronavírusu, pretože reštrikcie zažili aj iné regióny Slovenska. "Za
jednu z hlavných príčin neúmerného rastu nezamestnanosti vo vybraných
okresoch považujeme dlhodobé, rýchle a plošné zvyšovanie minimálnej mzdy
na Slovensku," zdôraznili analytici s tým, že toto zvyšovanie
pokračovalo aj v pandemickom roku 2020, keď sa produktivita práce
prepadla o 0,6 % a rast priemernej mzdy spomalil na 3,8 %. "Popri tom však minimálna mzda v roku 2020 vzrástla o rekordných 11,5 %," vyčíslili analytici s tým, že išlo o druhý najvyšší rast minimálnej mzdy spomedzi krajín EÚ.
Analytici podotkli, že napriek varovaniam odborníkov a ekonómov zo
širokého spektra rôznych verejných a nezávislých inštitúcií rýchly rast
minimálnej mzdy pokračoval aj v roku 2021. Minimálna mzda tento rok
vzrástla o 7,4 % na úroveň 623 eur.
"Ekonomická teória a empíria ukazujú, že takýto vysoký nárast
minimálnej mzdy v časoch ekonomického prepadu má významný podiel na
náraste počtu nezamestnaných v ekonomicky zaostalých okresoch," zhrnuli analytici s tým, že navyše aj brzdí následný rozbeh tvorby nových pracovných miest.
"Jednoznačne navrhujeme zmrazenie výšky minimálnej mzdy minimálne na
jeden rok. A spolu s tým navrhujeme zavedenie odvodovej úľavy pre
zamestnancov s nízkymi mzdami vo forme odvodovej odpočítateľnej položky
zo sociálnych odvodov," dodali analytici s tým, že táto úľava by
zvýšila čisté mzdy nízkopríjmovým zamestnancom a kompenzovala vysoký
nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov.